Čo okrem pacientov je choré v našom verejnom zdravotníctve? Choré je okrem iného aj to, že sa rušia záchranky, ktoré zachraňujú životy - a rušia sa kvôli chýbajúcim peniazom. Ak záchranka včas nepríde, človek zomrie. A pritom tým, že zubní lekárii fungujú ako fungujú, sa prehajdákava hromada peňazí. Stomatologická vetva nášho zdravotníctva je jedna čierna diera, kde nekontrolovane odtekajú značné sumy. Nehovorím to po prvýkrát a moji kolegovia z komory to nepočúvajú radi - ale je rozdiel medzi zmluvnými a nezmluvnými zubármi. Ako šéf a spolumajiteľ súkromnej nezmluvnej zubnej kliniky v hlavnom meste sa živím sám. Som súkromný lekár, ktorému nikto nič nedáva, neprepláca a negarantuje. Zajtra sa môžem zobudiť takpovediac „s holým zadkom“, keď nebudem mať ani jedného pacienta. Toto je moje riziko a podstupujem ho už dvadsať rokov. V podstate naplno vsádzam na to, že budem makať. Ja a celý môj tím. Bez prestávky dúfajúc,že moja práca bude mať odozvu, že mi donesie pacientov, Prídu, kvôli tomu, že nebudú čakať, že sa o nich kvalitne postaráme, že s nimi nebudeme jednať ako v iných zariadeniach, že im bude u nás príjemne.. a snáď aj kvôli dobrému menu a reputácii, ktorú si už roky snažíme budovať – a to práve tým, že u nás sa maká. Zmluvný lekár, ktorý si výkony prepláca v zdravotnej poisťovni tento problém nemá. Málokto to povie nahlas, ale občas to predsa len praskne, že zmluvní doktori si veľakrát vykazujú veci, ktoré pacientovi reálne nevykonali. Príde sa na to veľakrát iba náhodou.Tým nechcem povedať že zmluvní lekári sú podvodníci,sú iba ľudia a robia to,čo im systém dovoľuje.
Pritom by stačilo, keby sme zaviedli pokladničný systém. Každý pacient by si u lekára zaplatil len to, čo skutočne dostal. Neboli by štátni či neštátni, zmluvní a nezmluvní lekári. Bol by iba zubný lekár. Pacient by si zaplatil účet, prišiel by do poisťovne a tá by mu podľa typu jeho poistky preplatila reálne urobené výkony. Ani by sme nepotrebovali kontrolného lekára z poisťovne. Kontrolórom by bol samotný pacient, ktorý má najväčšie právo odsledovať si sám, čo a za čo platí . Na jeho otázku "čo ste mi to robili za sto euro, pán doktor? Poškrabkanie tých dvoch zubov kefičkou, to je tá hygiena, ktorá trvala dve minúty? To je tých päťdesiat euro?" chcel by počuť primeranú odpoveď. A to by sa potom videlo, ako odrazu dokáže fungovať zdravotníctvo.
Raz som debatoval s čerstvými kolegami a na moje prekvapenie,už študenti štvrtého ročníka vedia čo a ako písať a vykazovať, aby zarábali. Ja to neviem dodnes. Najprv som bol socialistický zubár, po revolúcii som išiel do súkromnej sféry, a živím sa sám. Po celý tento čas sa v kuloároch hovorí o pokladničnom systéme a rovnako dlho je to zubárske tabu.
Na pokladničnom systéme by slušne a poctivo zarobili všetci.
Získal by pacient-kvalitnú,ním kontrolovanú stomatologickú starostlivosť.
Získali by zdravotné poisťovne, ktoré by nepreplácali fiktívne úkony. Zavedením pokladničného systému v by sa už nemohlo stávať, že z účtu v poisťovni by išlo na zuby sto jednotiek a vykonalo sa desať... Všetko by bolo transparentné a predovšetkým - voči pacientom ale aj všetkým ostatným stranám - férové. A možno by časom vyplával na povrch aj fakt, že dnes už cenové rozdiely medzi zákrokmi súkromných zubárov a tých „štátnych či neštátnych“ takmer neexistujú.
Zároveň by sa naplnila litera ústavného zákona o slobodnej voľbe ošetrujúceho lekára - pri súčasnom stave je pacient nezmluvného lekára diskriminovaný
Nepochybne by sa zlepšila zubná starostlivosť,už by sa nestávalo,že na poschodí s niekolkými zmluvnými zubnými ambulanciami po dvanástej nastretnete živáčika ale všetci majú dvojmesacné objednávacie lehoty !
Nie je to tak dávno čo sa kvôli nízkym platom búrili lekári aj sestry. Všetci si zaslúžia byť dobre zaplatení – lepšie povedané, všetci kvalitní a takí, čo sa naozaj snažia a robia svoju robotu svedomito. Aj sestričky, aj lekári. Ale to nepôjde bez toho, aby sa z tohto prostredia stratila šedá ekonomika. Je absurdné, aby lekár zo štátnej nemocnice pri jeho plate chodil šesťkrát do roka na drahé dovolenky, aby mal autá za stotisíc eur. Ak to tak je, odpoveďou je len to, že "podniká" v štátnom. Tu sa dvadsať rokov hovorí o systéme, no dodnes ho nikto nevymyslel. Nevieme, na čo máme a na čo nemáme. Je to nejasná čierna diera, v ktorej sa všetko stratí..Zmene daného stavu sa bránia tí,ktorý majú z neho prospech!
Jedným z nástrojov, ktorý by podľa môjho názoru dokázal aspoň čiastočne túto šedú zdravotnícku ekonomiku odbúrať, by mohol byť práve spomínaný pokladničný systém -všade tam,kde sa dá! Pokladničný systém vo svete funguje. Aby na ňom mal pacient účasť a mohol si sám dohliadať na svoje zdravie a kontrolovať poskytnutú starostlivosť