Odborárske sado-maso

Ako spolumajiteľ malej rodinnej zubnej kliniky v centre hlavného mesta stojím pri kresle od rána do večera. Spolu s manželkou zamestnávame a dávame živobytie celému tímu zdravotného personálu a ďalším zamestnancom. Poctivo platíme všetky dane a odvody. Od štátu (v našom prípade ani od poisťovní) nič nechceme.
Od apríla sú celoplošne stanovené minimálne mzdy pre zdravotné sestry, s čím zásadne nemôžem súhlasiť. Prečo mi tretia strana chce určovať, koľko a podľa akého kľúča mám platiť svojim zamestnancom?! Vieme si ohodnotiť prácu svojej sestričky aj možnosti svojich súkromných praxí, kliník a minikliník. Voľným trhom práce si buď sestričku motivujeme, alebo aj nie.
Čo je z môjho pohľadu najviac absurdné, je to, že sa cena sestry hodnotí podľa veku a dĺžky praxe.
To je akoby mal zubný technik s dvadsať ročnou praxou zo zákona nárok na drahší výrobok ako ten s desaťročnou.
Nevidím dôvod, prečo by sestrička, ktorá je dostatočne vzdelaná a zaučená a nejaký piatok tu už pracuje, mala byť menej výkonná ako tá, ktorá pracuje už dvadsať rokov. Plne výkonná sestrička s tromi rokmi praxe je rovnako výkonná ako päťdesiatnička.
Logicky, aj sestry bojujú, majú svojich zástupcov, majú argumenty. Toto je podľa môjho názoru doslova odborárske sado-maso, bič na staršie sestry. Keď si ich ten doktor nebude môcť dovoliť, tak si ich nedovolí.

Populistický ťah so stanovením minimálnych miezd starším sestrám uškodil.

Keby sa povinné tabuľkové zvyšovanie miezd týkalo štátnych a obecných zariadení, tak to nikoho nebolí. Tam je tá peňaženka imaginárna...hoci,najnovší vývoj ukazuje,že tam je viac kriku ako inde...
Ale v súkromných zdravotníckych zariadeniach, pri mesačnom aj ročnom výkazníctve, si treba na mzdy peniaze vyčleniť. Keď budem mať mladú silu za 500 eur a staršiu s dvadsaťročnou praxou za tisíc eur, rozhodnutie je u súkromníka jasné. Aj klinika je len firma. Buď zamestnám lacnejšiu sestru, alebo zvýšim ceny, ale riskujem, že prídem o pacientov a potom už neostane na žiadnu sestru.

Nakoniec to skončí ako v potemkinovskej dedine. Sestra nebude musieť odísť, iba podpíše že berie veľkú mzdu a reálne bude dostávať malú. Na forme, ako sa to urobí, nezáleží, keď je zákon zlý, je zlé všetko od podlahy. Tento zákon si pýta, aby ľudia klamali. Tak budú klamať.

Existuje iba jedno systémové riešenie: liberalizovať platy sestier do podoby, v akej boli pred prijatím tohto nátlakového legislatívneho nezmyslu. Je to otázka zdravého rozumu. Kríza sa nepozerá akej farby je vláda, financie buď sú, alebo nie. Ak odbory a vláda budú trvať na tom, aby ostal súčasný status quo, sú dve možnosti. Buď sa bude podvádzať, alebo sestričky pôjdu preč a môžu ísť plakať na kolená svojej odborárskej šéfke.
Alebo je tretie riešenie. Vláda môže urobiť zákon, že nesmiete vyhodiť sestru. Všetko sa dá, zažili sme komunizmus... Nech si štát rozhoduje, na čo má a o mojej peňaženke nech nechá rozhodovať mňa. Ja viem na čo mám a na čo nemám.
Ako stomatológ, chcem pomáhať ľuďom, starať sa o ich zdravý chrup a ústnu dutinu a riešenie ponechám na vládu a na odbory. So želaním, nech nás z toho všetkých nerozbolia zuby....